Hip-hop sa odjakživa pýšil svojou autentickosťou a pravosťou. Raperi museli striktne dodržiavať pravidlá, aby ich ostatní rešpektovali: museli vedieť frístejlovať, museli vo svojich textoch hovoriť pravdu a texty si bez pardonu museli písať sami. Porušenie niektorého z týchto pravidiel by pre rapera znamenalo minimálne stratu rešpektu, maximálne koniec kariéry. Preto niet divu, že práve umelci ako Tupac, Biggie a Jay-Z boli a sú aj doteraz stavaní na, v očiach mnohých, nedotknuteľný piedestál.
Za posledných 10 rokov sa však pravidlá hry výrazne zmenili a máloktorý veľký rapper by vám dnes dokázal z fleku vysypať šestnástku. O pravdivosti mnohých, ak nie všetkých, mainstreamových rapových textov by sa tiež dalo polemizovať. Po rozpadnutí týchto dvoch základných pilierov filozofie rapu nám zostal už len posledný a snáď najdôležitejší. Mali by sme sa ho však držať? Umenie využívať plný potenciál svojho jazyka a vytvárať zložité a často krkolomné slovné hračky je príťažlivým atribútom akéhokoľvek rappera. Je však rovnako dôležité dnes ako bolo kedysi? Nasledujúcimi argumentmi sa vás budem snažiť presvedčiť, že nie je. Nezávislosť vs. kvalita: Po prvé, mali by sme sa sami seba opýtať, či chceme obetovať kvalitu projektu (alebo piesne) svojho obľúbeného umelca na úkor nezávislosti? Prečo by sme mali silou mocou dbať na to, aby si dotyčný písal všetko sám? V dôsledku takého konania sa môže pokojne stať, že umelec nevyužije svoj plný potenciál a track padne na tom, že jednoducho nemá taký cit na refrény ako na slohy. V tomto bode narážam na kauzu Kanye West vs. Drake. V piesni „Duppy Freestyle“ sa Drizzy vychvaľuje tým, ako pomáhal písať text Kanyemu na piesni „Father Stretch My Hands pt. 1“. Nielen že to je pokrytecké, pretože mu Kanye minulý rok tiež pomáhal s textom na piesni „Glow“, ale aj priam trápne, pretože o ňom je všeobecne známe, že v štúdiu má vždy po ruke gang textárov. No a práve tu je pes zakopaný: Čo keď Drake píše lepšie refrény a Kanye lepšie slohy? Prečo nevyužiť tieto dva talenty a nevytvoriť niečo jedinečné? Predsa len, v priemysle ovládanom vydavateľstvami a nie umelcami nie je vždy možné ísť na „feat“. Každý chce, aby bol jeho obľúbený rapper (alebo umelec) čo najúspešnejší. Však? Tento druhý bod sa odvíja od prvého. Bol by si radšej, keby tvoj favorit zostal underground len preto, že mu jeho ego nedovolí požiadať o pomoc? Ak si odpovedal áno, je mi ľúto, brácho, ale mohol by si trochu zapracovať na tom, aby si bol viac otvorený novým nápadom. Reálnym problémom, ktorý môže nastať, je, že človeku môže jednoducho dôjsť inšpirácia. Každý, kto niekedy niečo tvoril, dobre vie, o čom hovorím. Na túto situáciu je mnoho riešení, najjednoduchším je ale nechať si pomôcť. Hlava navyše môže znamenať uhol pohľadu navyše. To samozrejme zvyšuje potenciál celého projektu a pravdepodobnosť, že sa umelec znovu inšpiruje. Aby som to zhrnul: Ak chceš, aby sa tvojmu umelcovi darilo a ak chceš, aby zdolával rebríčky, nemala by ti externá pomoc vôbec vadiť. Originalita neexistuje. Všetko je len kópia vecí, ktoré už existujú. Nemyslím si, že tento bod treba nejako extra rozvádzať. Jednoducho a dobre: na to, aby niekto napísal pieseň na gitaru, musel niekto najprv tú gitaru vymyslieť. Jeden by mohol argumentovať, že nápad používať gitaru je ukradnutý od človeka, ktorý ju vymyslel. Čo je samozrejme nezmysel. Niečo také sa tu dialo, keď chalani z Haha Crew začali rapovať do trapu. Takýto uhol pohľadu je jednoducho detinský. Necháp ma zle Samozrejme, umelec, ktorý nevie napísať text, uvariť beat alebo inak prispieť do kreatívneho procesu, nie je vôbec žiadnym umelcom. Vôbec sa nesnažím presadzovať štýl práce, v ktorom by hlavná tvár produktu bola len figúrkou, ktorá sa svojím menom podpíše na hotovú nahrávku. Takisto chápem, že niekomu sa najlepšie tvorí vtedy, keď tvorí sám. Vôbec s tým nie je žiadny problém. Ja sa len snažím presadiť názor, že ak si už niekto pomôže textárom, nemal by sa za to dostať pod paľbu kritiky. Človek nie je stroj a niekedy sa jednoducho nedarí. Pár slov na záver: Na dnešnej hudobnej scéne je ťažké preraziť nie kvôli konkurencii, ale kvôli tomu, že ľudia si zvykli na istý štandard. To znamená, že minimálne v mainstreamovej hudbe sú poslucháči menej otvorení niečomu, čo nepoznajú. V praxi to sú asi veľkolepé a chytľavé refrény, zábavné beaty a texty. Ak sa umelec chce tomuto štandardu priblížiť, môže sa buď rozhodnúť konkurovať stomiliónovým firmám sám (čo je takmer nemožné), alebo si môže zaplatiť ľudí, ktorí ho minimálne nasmerujú správnym smerom. Jednoznačne existujú aj rapperi (a celkovo umelci), ktorým na sláve až tak nezáleží a chceli by sa radšej len hrať so zvukom a vidieť, čo z toho vznikne. Na tomto prístupe tiež nie je nič zlé. No potrestaniahodný by nemal byť ani opačný prístup. Čo hovoríš na tvorbu textov v rape ty? Súhlasíš? Nesúhlasíš? Myslíš si, že som idiot? Daj nám vedieť do komentárov.