Hip-hop sa odjakživa píšil svojou autentickosťou a pravosťou. Raperi museli striktne dodržiavať pravidlá, aby ich ostatní rešpektovali: museli vedieť frístajlovať, museli vo svojich textoch hovoriť pravdu a texty si bez pardónu museli písať sami. Porušenie niektorého z týchto pravidiel by pre rapera znamenalo minimálne stratu rešpektu, maximalné koniec kariéry. Preto niet divu, že práve umelci ako Tupac, Biggie, a Jay-Z boli a sú aj doteraz stavianí na, v očiach mnohých, nedotknuteľný piedestál. 

Za posledných 10 rokov sa však pravidlá hry výrazne zmenili a máloktorý veľký raper by Vám dnes vedel z fleku vysypať šestnástku. O pravdivosti mnohých, ak nie všetkých, mainstreamových rapových textov by sa taktiež dalo polemizovať. Po rozpadnutí týchto dvoch základných pilierov filozofie Rapu nám ostal už len posledný a azda najdôležitejší. Mali by sme sa ho však držať?

Umenie využívať plný potenciál svojho jazyka a vytvárať zložité a častokrát krkolomné slovné hračky je príťažlivou atribútou akéhokoľvek rapera. Je však rovnako dôležitá dnes ako bola kedysi? Následujúcimi argumentami sa Vás budem snažiť presvedčiť že nie.

Nezávislosť vs. kvalita:

Za prvé, mali by sme sa sami seba opýtať, či chceme obetovať kvalitu projektu (alebo pesničky) svojho obľúbeného umelca na úkor nezávislosti? Prečo by sme mali silou mocou dbať na to, aby si dotyčný písal všetko sám? V dôsledku takého konania sa môže kľudne stať, že umelec nevyužije svoj plný potenciál a track padne na tom, že proste nemá taký cit na refrény, ako na slohy. 

 

V tomto bode narážam na kauzu Kanye West vs. Drake. V pesničke “Duppy Freestyle” sa Drizzy vychvaľuje s tým, ako pomáhal písať text Kanyemu na pesničke “Father Stretch My Hands pt. 1”. Nielen že to je pokrytecké, keďže mu Kanye minulý rok taktiež pomáhal s textom na pesničke “Glow”, ale aj priam trápne, pretože o ňom je všeobecne známe, že v štúdiu má vždy po ruke geng textárov.

No a práve tu je ten pes zakopaný: Čo ak Drake píše lepšie refrény a Kanye lepšie slohy? Prečo nevyužiť tieto dva talenty a vytvoriť niečo jedinečné? Predsa len, v priemysle ovládanom vydavateľstvami a nie umelcami je nie vždy možné ísť na “feat”.

Každý chce, aby bol jeho obľúbený raper (alebo umelec) čo najúspešnejší. Však?

Tento druhý bod sa odvíja od prvého. Bol by si radšej, keby tvoj favorit ostal underground len za to, že mu jeho ego nedovolí opýtať si pomoc? Ak si odpovedal áno, je mi ľúto brácho, ale mohol by si trošku popracovať na tom, aby si bol viac otvorený novým nápadom. 

 

Reálnym problémom, ktorý môže nastať je, že človeku môže jednoducho dojsť inšpirácia. Každý, kto niekedy niečo tvoril, dobre vie, o čom hovorím. Na túto situáciu je riešení mnoho, najjednoduchším je ale nechať si pomôcť. Hlava naviac môže znamenať uhol pohľadu naviac. To samozrejme zvyšuje potenciál celého projektu a prevdepodobnosť, že sa umelec znovu inšpiruje. 

Aby som to zhrnul: Ak chceš, aby sa tvojmu umelcovi darilo a ak chceš, aby zdolával rebríčky, nemala by ti externá pomoc vôbec vadiť.

 

Originalita neexistuje. Všetko je len kopírka vecí, ktoré už existujú. 

Nemyslím si, že tento bod treba nejak extra rozvýjať. Jednoducho a dobre: na to, aby niekto napísal pesničku na gitare, musel niekto najprv tú gitaru vymyslieť. Jeden by mohol argumentovať, že nápad používať gitaru je ukradnutý od človeka, ktorý ju vymyslel. Čo je samozrejme nonsens. Niečo takého sa tu dialo, keď chalani z Hahacrew začali rapovať do trapu. Takýto uhol pohľadu je proste detinský.

 

Necháp ma zle

Samozrejme. Umelec, ktorý nevie napísať text, uvariť beat alebo inak prispieť do kreatívneho procesu nieje vôbec žiadnym umelcom. Vôbec sa nesnažím presadzovať štýl práce, v ktorom by hlavná tvár produktu bola len figúrkou, ktorá sa svojím menom podpíše na hotovú nahrávku. Rovnako tak aj chápem, že niekomu sa najlepšie tvorí vtedy, keď tvorí sám. Vôbec s tým nieje žiaden problém. Ja sa iba snažím presadiť názor, že ak si už niekto pomôže textárom, nemal by sa za to dostať pod paľbu kritiky. Človek nieje stroj a niekedy sa proste nedarí. 

Pár slov na záver:

Na dnešnej hudobnej scéne je ťažké preraziť nie kvôli konkurencii, ale kvôli tomu, že ľudia si zvykli na istý štandard. To znamená, že minimálne v mainstreamovej hudbe sú poslucháči menej otvorení niečomu, čo nepoznajú. V praxi to sú asi veľkolepé a chytľavé refrény, zábavné beaty a texty. Ak sa umelec raz chce tomuto štandardu priblížiť, môže sa buď rozhodnúť konkurovať stomilionovým firmám sám (čo je takmer nemožné), alebo si môže zaplatiť ľudí, ktorí ho minimálne nasmerujú do správneho smeru. Jednoznačne existujú aj raperi (a celkovo umelci), ktorým na sláve až tak nezáleží a chceli by sa radšej len hrať so zvukom a vidieť, čo z toho vznikne. Na tomto prístupe tiež nieje nič zlé. No potrestaniahodný by nemal byť ani prístup opačný. 

---

Čo hovoríš na tvorbu textov v rape ty ? Súhlasíš? Nesúhlasíš? Myslíš si, že som debil? Daj nám vedieť do komentárov.